Metlobal 1-ročník
22. 3. 2007
1.Učivo
Lopty
Prehadzovačka
Ako vieme z denníka Gertie Keddleovej,prehadzovačky sa od samého počiatkuvyrábali z kože. Prehadzovačka ako jediná z metlobalových lôpt nebola pôvodne očarovaná: bola to jednoducho zošívaná kožená guľa, často so slučkou, pretože sa musela chytať i hádzať jednou rukou. Niektoré staré prehadzovačky majú úchytné jamky na prsty. Potreba slučiek či úchytiek však vymizla po roku 1875, keď sa vynašli chytacie kúzla, pomocou ktorých je strelec schopný očarovanú loptu ovládať jednou rukou bez podobných pomôcok.
Moderná prehadzovačka má priemer dvadsaťpäť centimetrov a je bez švíkov. Žiarivo červenú farbu dostala prvý raz v roku 1711 po stretnutí, ktoré prebiehalo za vytrvalého dažďa, takže vždy, keď niekto loptu pustil na zem, nedala sa rozoznať od rozbahneného terénu. Triafačov čoraz viac rozčulovalo, že ak niekto minul prehadzovačku vo vzduchu, museli sa ustavične strmhlav vrhať dolu a zdvíhať ju zo zeme. Krátko potom, čo zmenila farbu,prišla čarodejnica Daisi Pennifoldová s nápadom očarovať prehadzovačku tak, aby sa v prípade, že ju niekto z hráčov nechytí alebo pustí, vznášala len pomaly na zem, akoby klesala ku dnu vo vode, takže triafači ju môže zachytiť ešte vo vzduchu. ,,Pennifoldovej prehadzovačka" sa používa dodnes.
Domáca úloha
Vaša domáca úloha na budúcu hodinu je:
Aká bola prehadzovačka pre zákrokom Daisi Pennifoldovej?
Čo sa stalo, keď prehadzovačka padla na zem?
2.Učivo
Dorážačky
Ako sme už videli, prvými dorážačkami (či v tedy ešte krvákmi), boli lietajúce kamene, ktoré sa do Mrzútových čias zmenili len tak, že išlo o kamene opracované do podoby lôpt. Tieto dorážačky však mali jednu veľkú nevýhodu: čarami posilnené patice odrážačov v 15. storočí ich dokázali rozbiť a potom všetých hráčov do skončenia hry prenasledoval lietajúci štrk.Pravdepodobne s toho dôvodu začali niektoré metlobalové družstvá začiatkom 16. storočia experimentovať s kovovými dorážačkami. Agatha Chubbová, odborníčka na starožitné čarodejnícke predmety, identifikovala až dvanácť olovených dorážačiek pochádzajúcich z toho obdoria, ktoré sa našli v írskych rašeliniskách a anglických vresoviskách. ,,Idde určite o dorážačky a nie o delové gule."
Po istom čase sa zistilo, že olovo sa na výrobu dorážačiek nehodí pre svoju mäkkosť (každá jamka, ktorá na dorážačke zostanie, negatívne ovplivňuje jej schopnosť priameho letu). V priemere majú dvadsaťpäť centimetrov.
Kúzlo, ktorým sú dorážačky očarované, ich núti prenasledovať všetkých hráčov bez rozdielu. Ak sú ponechané samy na seba, zaútočnia na toho hráča, ktorého majú najbližšie. Úlohoou odrážcov je preto odpaľovať dorážačky čo najďalej od vlastného tímu.
Ohnivá strela
Ohnivá strela má veľkosť vlašského orecha, teda rovnakú, akú mal jej predchodca ohniváčik. Je očarovaná tak, aby sa podľa možnostli nedala čo najdlhšie polapiť. Hovorí sa, že v roku 1884 ju na vrakovisku Bodmin Moor nemohol chytiť celých šesť mesiacov. Obidva tímy, znechutené biednym výkonom svojich stíhačov, radšej zápas nedohrali a predvčasne ho ukončli. Cornwalský čarodejníci, ktorí tamojšiu oblasť dobre poznajú, tvrdia, že ohnivá strela s toho zápasu dodnes poletuje nad vrakoviskom, hoci túto povesť sa nepodarilo potvrdiť.
Domáca úloha
Za domácu úlohu mi napíšete krátky projekt o loptách.
TENTO ŠKOLSKÝ ROK SA UKONČÍ AKO SA MÁ V HRDOSTI!!!
Lopty
Prehadzovačka
Ako vieme z denníka Gertie Keddleovej,prehadzovačky sa od samého počiatkuvyrábali z kože. Prehadzovačka ako jediná z metlobalových lôpt nebola pôvodne očarovaná: bola to jednoducho zošívaná kožená guľa, často so slučkou, pretože sa musela chytať i hádzať jednou rukou. Niektoré staré prehadzovačky majú úchytné jamky na prsty. Potreba slučiek či úchytiek však vymizla po roku 1875, keď sa vynašli chytacie kúzla, pomocou ktorých je strelec schopný očarovanú loptu ovládať jednou rukou bez podobných pomôcok.
Moderná prehadzovačka má priemer dvadsaťpäť centimetrov a je bez švíkov. Žiarivo červenú farbu dostala prvý raz v roku 1711 po stretnutí, ktoré prebiehalo za vytrvalého dažďa, takže vždy, keď niekto loptu pustil na zem, nedala sa rozoznať od rozbahneného terénu. Triafačov čoraz viac rozčulovalo, že ak niekto minul prehadzovačku vo vzduchu, museli sa ustavične strmhlav vrhať dolu a zdvíhať ju zo zeme. Krátko potom, čo zmenila farbu,prišla čarodejnica Daisi Pennifoldová s nápadom očarovať prehadzovačku tak, aby sa v prípade, že ju niekto z hráčov nechytí alebo pustí, vznášala len pomaly na zem, akoby klesala ku dnu vo vode, takže triafači ju môže zachytiť ešte vo vzduchu. ,,Pennifoldovej prehadzovačka" sa používa dodnes.
Domáca úloha
Vaša domáca úloha na budúcu hodinu je:
Aká bola prehadzovačka pre zákrokom Daisi Pennifoldovej?
Čo sa stalo, keď prehadzovačka padla na zem?
2.Učivo
Dorážačky
Ako sme už videli, prvými dorážačkami (či v tedy ešte krvákmi), boli lietajúce kamene, ktoré sa do Mrzútových čias zmenili len tak, že išlo o kamene opracované do podoby lôpt. Tieto dorážačky však mali jednu veľkú nevýhodu: čarami posilnené patice odrážačov v 15. storočí ich dokázali rozbiť a potom všetých hráčov do skončenia hry prenasledoval lietajúci štrk.Pravdepodobne s toho dôvodu začali niektoré metlobalové družstvá začiatkom 16. storočia experimentovať s kovovými dorážačkami. Agatha Chubbová, odborníčka na starožitné čarodejnícke predmety, identifikovala až dvanácť olovených dorážačiek pochádzajúcich z toho obdoria, ktoré sa našli v írskych rašeliniskách a anglických vresoviskách. ,,Idde určite o dorážačky a nie o delové gule."
Po istom čase sa zistilo, že olovo sa na výrobu dorážačiek nehodí pre svoju mäkkosť (každá jamka, ktorá na dorážačke zostanie, negatívne ovplivňuje jej schopnosť priameho letu). V priemere majú dvadsaťpäť centimetrov.
Kúzlo, ktorým sú dorážačky očarované, ich núti prenasledovať všetkých hráčov bez rozdielu. Ak sú ponechané samy na seba, zaútočnia na toho hráča, ktorého majú najbližšie. Úlohoou odrážcov je preto odpaľovať dorážačky čo najďalej od vlastného tímu.
Ohnivá strela
Ohnivá strela má veľkosť vlašského orecha, teda rovnakú, akú mal jej predchodca ohniváčik. Je očarovaná tak, aby sa podľa možnostli nedala čo najdlhšie polapiť. Hovorí sa, že v roku 1884 ju na vrakovisku Bodmin Moor nemohol chytiť celých šesť mesiacov. Obidva tímy, znechutené biednym výkonom svojich stíhačov, radšej zápas nedohrali a predvčasne ho ukončli. Cornwalský čarodejníci, ktorí tamojšiu oblasť dobre poznajú, tvrdia, že ohnivá strela s toho zápasu dodnes poletuje nad vrakoviskom, hoci túto povesť sa nepodarilo potvrdiť.
Domáca úloha
Za domácu úlohu mi napíšete krátky projekt o loptách.
TENTO ŠKOLSKÝ ROK SA UKONČÍ AKO SA MÁ V HRDOSTI!!!